OTÁZKY, KTORÉ SA NÁS ČASTO PÝTATE

Kedy a ako prebehne sčítanie obyvateľov?


Celoštátne sčítanie obyvateľov organizuje Štatistický úrad SR, uskutoční sa v období od 15. februára 2021 do 31. marca 2021 na celom Slovensku v čisto elektronickej forme, a to vyplnením sčítacieho formulára na webovej stránke www.scitanie.sk/scitanie-obyvatelov, alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie. Súčasná epidemiologická situácia nedovoľuje vykonať asistované sčítanie, pri ktorom by asistenti pomohli obyvateľom sčítať sa osobne na kontaktných miestach, alebo aby mobilní asistenti na požiadanie chodili do domácností (napr. k seniorom). Preto parlament na konci januára prijal úpravu zákona, že obecní asistenti budú v teréne až od 1. apríla do 31. októbra 2021 podľa toho, ako to dovolí aktuálna epidemiologická situácia. Tým pádom ľudia, ktorí nemajú prístup k internetu, nemusia mať obavy, že si nesplnia svoju povinnosť. Ak sa nesčítajú sami, či za pomoci rodiny v období sčítania, v období dosčítavania im s tým pomôže mestská časť a ich asistenti.




Formulár bude online. Ako sa do neho prihlásim?


Prihlásenie do elektronického sčítacieho formulára bude prostredníctvom rodného čísla alebo elektronického občianskeho preukazu. Doplňujúcim údajom bude vaše prvé meno bez priezviska.




Budú informácie k sčítaniu dostupné vo viacerých jazykoch?


Áno, priamo na stránke Štatistického úradu SR je viacero jazykových mutácií: https://www.scitanie.sk/scitanie-obyvatelov/zakladne-informacie




Môžu sa sčítať aj ľudia, ktorí v Bratislave nemajú trvalý pobyt, ale bývajú v nej?


Sčítať sa má každý, kto tu v Bratislave či na Slovensku má trvalý, prechodný, tolerovaný pobyt, alebo tu žije na obvyklom bydlisku. Preto aj pre obyvateľov, ktorí v Bratislave trvalý pobyt teraz nemajú, platí povinnosť sčítať sa. Zároveň budeme radi, ak si v budúcnosti do Bratislavy zmenia trvalý pobyt všetci, ktorí tu žijú a pracujú. Výrazne tým pomôžu nielen svojej mestskej časti, ale aj samotnému mestu Bratislava, lebo príjem z podielových daní je výrazným príjmom mesta.




Prečo potrebujeme sčítanie, nestačí to vypočítať z evidencie trvalého bydliska?


Základnou zmenou v rámci sčítania 2021 je to, že ide o integrované sčítanie, kedy sa použijú rôzne štátne registre a evidencie (resp. údaje v nich) a tie budú doplnené o dáta z online sčítania od obyvateľov. Základným takýmto registrom je register fyzických osôb ministerstva vnútra, ktorý čerpá údaje z matrík (tie sú väčšinou na mestských častiach a obciach). Práve tomuto hovoríme evidencia obyvateľov podľa trvalých pobytov. Problémom však je, že v rámci tejto evidencie majú mnohé obce na Slovensku historické chyby, resp. nepresnosti. Z toho dôvodu bolo v rámci konsenzu prijaté dvojité overovanie: register fyzických osôb a iné registre sú základným nástrojom, no tento údaj musí obyvateľ potvrdiť aj samotným sčítaním sa tak, aby bolo jasné, že žije. Podľa kvalitatívnych analýz ŠÚ SR v menších obciach (najmä tých, ktoré nemali v minulosti matriky) sú totiž v evidenciách aj tzv. mŕtve duše. Ide o ľudí, ktorí sa napr. v minulosti odsťahovali do zahraničia, zomreli tam, ale oficiálny doklad o nich sa na Slovensko už nedostal. Nie je to prípad Bratislavy, ale keďže sčítanie sa deje v rámci celého Slovenska, tak bola použitá rovnaká metodika. Sčítanie ako štatistické zisťovanie nie je určené len na zistenie aktuálneho počtu obyvateľstva, ale aj na zistenie demografických, sociálno-ekonomických, kultúrnych a rodinných charakteristík obyvateľstva. Počas sčítania sa nezisťuje len počet osôb s trvalým pobytom (ten sa dá okamžite zistiť z registra fyzických osôb), ale aj počet osôb so súčasným a obvyklým pobytom.




Keď ide teraz o integrované sčítanie, ako to prebiehalo v minulosti? Vôbec sa nevyužívali údaje z evidencie?


Integrované sčítanie znamená, že sa použijú dáta zo štátnych registrov a doplnia sa o údaje od obyvateľov. V rámci registrov boli použité tie, ktoré spĺňali kvalitatívne požiadavky na korektnosť údajov a úplnosť, teda napr. register fyzických osôb, register adries, dáta Sociálnej poisťovne, dáta o zdravotnom poistení, dáta katastra nehnuteľností a pod. Ide o rozsiahly súbor dát a registrov, ktoré sú použité pri cenze 2021. Obyvatelia počas sčítania doplnia údaje o sebe, ktoré v registroch nie sú, ako napr. najvyššie dosiahnuté vzdelanie, zamestnanie, adresu miesta pracoviska, národnosť, materinský jazyk, či náboženskú príslušnosť. Nie, v rámci predvyplnených údajov na formulároch o obyvateľoch, domoch a bytoch sa údaje z registrov v minulosti nevyužívali. Využili sa jedine v roku 2011 pri poslednom sčítaní na zaslanie identifikátorov, a tiež sčítací komisári mali v rámci špecifického tlačiva D dostupné informácie o trvalom pobyte, ale aj tak ich museli často upravovať. A ak ich nemali, tak sa jednoducho obyvateľov pýtali na identifikačné údaje, aby im pridelili identifikátor, ktorým následne označili aj ich sčítací formulár.




Z akých dať čerpáte? Koľko reálne bývalo v Bratislave Bratislavčanov v roku 2011, keď vám to vychádza o 65-tisíc menej?


Rozdiel medzi dátami Štatistického úradu a evidenciou obyvateľov eviduje Bratislava už dlho. O tomto rozdiele vedia asi všetci starostovia mestských častí a aj skoro všetci poslanci. Keď sa stal Matúš Vallo primátorom, založil dátovú jednotku, ktorá sa tomuto rozdielu začala intenzívne venovať. Začala zbierať dáta z matrík mestských častí (evidencií obyvateľov), porovnávať a overovať ich s inými registrami a evidenciami obcí, a nakoniec identifikovala rozdiel 65 000 ľudí. K tomuto rozdielu sme neprišli len my (mesto v spolupráci s MČ), ale aj štátny analytický útvar Inštitút finančnej politiky, ktorý to v rámci jedného svojho komentáru aj publikoval. Okrem toho tiež publikoval, že podľa tvrdých dát žije v Bratislave ďalších 60 000 ľudí na obvyklom bydlisku.




Ak ste vedeli o tomto rozdiele už 2 roky, prečo ste s tým nič nerobili?


Matúš Vallo to intenzívne riešil už s vládou Petra Pellegriniho a aj s vládou Igora Matoviča. Riešili sme to aj osobitne s Ministerstvom financií a najmä so Štatistickým úradom, ale odpoveď bola vždy taká, že základom týchto údajov je sčítanie a oni s tým nič viac nemôžu robiť. Jediné, čo túto krivdu vie napraviť, je sčítanie obyvateľov 2021. Aj preto sme ho zobrali do vlastných rúk, odštartovali vlastnú kampaň a intenzívne v tejto oblasti komunikujeme aj s mestskými časťami - starostami a poslancami. Práve s cieľom, aby sme na konci tohto roka mohli štatistom ukázať, že naozaj máme pol milióna trvalo bývajúcich obyvateľov.